Prikúrme si. Viete koľko odpadového tepla vytvorí vaša klimatizácia?
Viete o tom, že každá klimatizácia, resp. tá vonkajšia klimatizačná jednotka, chrlí VŽDY HORÚCEJŠÍ VZDUCH ako je teplota okolitého prostredia? A viete aké množstvá horúceho vzduchu vytvorí?
Viete ako funguje klimatizácia?
V našom bezobalovom obchodíku ŠPAJZKA sme mesiac robili merania a pokusy aby sme potvrdili alebo vyvrátili fakt, že každou klimatizáciou si vonku vytvárame horúcejší vzdzuch než je ten okolitý. Žiaľ je to pravda. Ochladzovaním miestnosti vytvoríte obrovský objem horúcejšieho vzduchu, ktorého teplota je vždy o pár stupňov vyššia, ako teplota okolitého vzduchu vonku.
Je to šialene? Je!
Ak chcete vedieť viac, začítajte sa do priebehu našich meraní ale tiež návrhov do diskusie, čo sa s tým dá robiť.
Otázka prvá: Viete ako funguje klimatizácia? V skratke - na to, aby ste si v izbe s rozmerom 5x4x3m (teda 60m3) vyrobili a držali 25°C, keď je vonku v tieni 35°C, musí vaša klimatizácia "odobrať" teplo z vašej miestnosti a "vymeniť" ho za chladný vzduch.
Všetko sa to deje vďaka vnútornej a vonkajšej klimatizačnej jednotke. Vnútri cítite, že zo zariadenia prúdi chladný vzduch, tie najlacnejšie, "fúkajú" stále rovnakých cca 12°C a vypnú, keď sa dosiahne nastavená teplota v miestnosti.
A teraz to príde. Z vonkajšej klimatizačnej jednotky "fúka" VŽDY HORÚCEJŠÍ VZDUCH ako je okolitá teplota! Je to spôsobené "odovzdávaním" tepla z vašej miestnosti cez výmenník tepla - opäť zjednodušene - vaše teplo z miestnosti OHREJE okolitý vzduch vonku a tým sa v podstate schladí a v okruhu klimatizácie sa vracia späť do miestnosti. Cyklus sa opakuje dovtedy, kým v miestnosti nie je požadovaná teplota.
Ako sme postupovali pri meraní? Na okno ŠPAJZKY z vonkajšej strany sme nainštalovali teplomer merajúci okolitú teplotu. Teplomer je v tieni.
Na vonkajšej klimatizačnej jednotke máme ďalší, "obrí" teplomer, aby sme naň videli aj zo zeme a ten meria teplotu odpadového vzduchu, ktorý vyprodukuje výmenník tepla. Lopatky veľkého ventilátora tento horúci vzduch chrlia do okolitého - spoločného priestoru. No a na vnútornej klimatizačnej jednotke máme tiež teplomer a ten meria teplotu chladného, fúkajúceho vzduchu do miestnosti.
Výsledok: Ak je teplota vonku v tieni 30°C a vo vnútri to chladí na 23°C (fúka 12°C), produkuje vonkajšia jednotka 33°C horúci vzduch. Okolité prostredie sa teda zohrieva o celé 3¨C. Ak to v tomto kroku zľahčujete, tak nižšie pochopíte, že to nie je žiadne "LEN".
Hovorili sme s viacerými odborníkmi na klimatizácie - je to skrátka tak. Každá vonkajšia jednotka fúka o pár °C horúcejší vzduch ako je teplota okolia. Napríklad: ak bude vonku 40°C, tak klimatizácia bude "vyrábať" cca 43°C. Tak skrátka funguje výmena tepla v klimatizáciách.
A teraz k tomu, aký veľký objem teplého vzduchu klimatizácia vyprodukuje.
Použijeme ako príklad opäť našu ŠPAJZKU. Obchodík s rozmermi 6x5x3m má objem 90m3 a tento objem vzduchu, vnútorná klimatizačná jednotka "dookola" preháňa cez svoj výmenník tepla a priestor chladí. Vnútornú teplotu máme nastavenú na 23°C a vnútorná jednotka "fúka" spomínaný 12°C chladný vzduch.
Vonkajšia klimatizačná jednotka "nasáva" svojím ventilátorom stále nový okolitý vzduch, ten prejde cez výmenník tepla a potom ho ďalej "fúka" do externého prostredia. Keďže ale ide o horúci vzduch, prúdi smerom hore - nemáte veľkú šancu uvedomiť si, koľko tepla ste chladením priestoru vyprodukovali - skrátka to na vás "nefúka", tak to neregistrujete.
Zistíte to ale ľahko, ak sa postavíte pred zariadenie, ktoré je na zemi, alebo v jej blízkosti. Rozdiel tepla pocítite okamžite.
A aký objem horúceho vzduchu vyprodukuje bežná klimatizácia s tým najnižším výkonom?
Naša vonkajšia klimatizačná jednotka na ŠPAJZKE má prietok vzduchu cca 1.500 m3 za hodinu, (presnejšie od 1.300 do 1.800 m3/h).
Ako veľký objem je 1.500 m3?
Pre lepšiu predstavivosť: 10cm záchodový, či kúpelňový ventilátor má prietok vzduchu cca 100m3 za hodinu, váš kuchynský digestor má na najmenšej rýchlosti prietok vzduchu cca 150m3 za hodinu.
Alebo si predstavte: Telocvičňu s rozmermi 30x15x10m, ktorá má objem 4.500 m3 - to znamená, že priemerná vonkajšia klimatizačná jednotka by túto telocvičňu naplnila horúcim vzduchom za 3 hodiny. Neriešime či by ju vyhriala, riešime ten ten obrovský objem horúceho vzduchu, ktorý vznikne pri chladení priestoru necelých 100 m3. Telocvičňa plná za 3 hodiny.
A to je ten paradox...
V horúcich letných dňoch idú mnohé klimatizácie celých 24 hodín. ŠPAJZKA sú prevádzka potravín, čiže bez klimatizácie sa väčšina našich bezobalových produktov o pár dní znehodnotí. Ale doma? Je klimatizácia tá správna cesta?
Áno, klimatizácia je najjednoduchšia cesta - ale toto je potom výsledok. Chladením vnútri, si vonku "prikurujeme". :-(
Za týžden celodennej prevádzky jedna, jediná klimatizácia vyprodukuje 252.000 m3 vzduchu horúcejšieho ako je okolitý vzduch. Šialené!
Za mesiac je to hodnota cez 1.000.000 m3!
Ako veľký je priestor 1 milióna m3? Predstavte si napríklad 13 poschodový panelák s rozmermi 40x10x10m, čo je 4.000m3
Horúci vzduch z jednej klimatizácie by za mesiac naplnil 250 takýchto panelákov. V Petržalke je podľa dostupných údajov cca 150 Šialené? Hozhodne!
A majte na pamäti, že stále hovoríme o vzduchu o 3°C horúcejšom ako je okolitá teplota. Jediná klimatizácia!
Koľko je na svete klimatizácii? Už viac ako 2 miliardy!
Posledný výpočet nechám na vás: Ak jedna klimatizácia vyprodukuje počas jedného mesiaca 1 milión m3 horúceho odpadového vzduchu, koľko m3 vyprodukuje za rovnaké obdobie 2 miliardy klimatizácii? (nápoveda: číslo má 15 núl)
Objem svetových oceánov je 1.400.000.000.000.000.000 m3 - čiže 1.400 a tiež 15 núl.* :-(
* podobnosť s hodnotou je len v počte núl
Hovoríme však len o jednom letnom mesiaci... :-(
ZÁVER dvoma vetami. Klimatizácia je dobrý sluha, ale určite zlý pán, pretože "chvíľu" je vám "príjemne" ale každým dňom si prikurujeme, aby sme na druhý deň chladili zase o trochu viac. Šialené.
Čo s tým?
Odpoveď je vcelku jednoduchá: Potrebujeme tieň, nie chlad. Na vytvorenie chladu musíme minúť energiu a vytvoríme pritom ešte viac tepla.
Ak vojdete z mesta do lesa, vidíte a hlavne cítite obrovský rozdiel v teplote aj v celkovej atmosfére, čo na vás z každého metra sála.
Keď si otvoríte Google maps, prepnete do satelitného režimu a pozriete na mestá - vidíte najmä strechy, cesty, parkoviská - v porovnaní so zeleňou, stromami, lúkami skrátka prehrávame.
Tieň je naša cesta. A odvážim sa tvrdiť, že ak naozaj bude čoraz teplejšie, bude to otázka ako rýchlo sa dokážeme prispôsobiť a vytvoriť viac tieňa.:-(
Možnosti sú stále rôzne. Od sadenia stromov s väčším tieňom tak o 15-20 rokov, alebo budovy pokrývať zeleňou s výsledkom o pár rokov. Alebo budeme budovy stavať s umelým tienením, čo je ale tiež dlhá cesta...
Alebo bude stačiť mať len viac zelene ako takej? Nemyslím si. Mestá rastú do výšok a zeleň sa zatiaľ stále drží len pár metrov od zeme...
Nevdojak mi napadla príhoda jedného paneláku, kde obyvatelia vypílili stromy, pretože im bránili vo výhľade a mali v príbytkoch "tmu". Dnes, o 20 rokov neskôr, tí istí obyvatelia sadia pred panelák stromy, pretože pochopili, že tá "tma" bola lepšia ako teplo, ktoré majú dnes. ;-)
Toto je asi naše riešenie. Potrebujeme na to prísť sami, keď pochopíme o čo sme prišli.
Ďakujeme za prečítanie. Ak bol náš článok pre vás užitočný, mal zmysel. ;-)
