Kam s BIO odpadom v rodinnom dome a kam na sídlisku?
Kto to má s bio odpadom jednoduchšie?
Ten, kto má viac možností. Pre obidve skupiny platí staré dobré: "kde je vôľa, tam je cesta". Obyvatelia rodinného domu, napriek tomu, že bio odpadu majú viac, to majú, zdá sa, jednoduchšie, pretože majú v súčasnosti k dispozícií hnedú nádobu na bio odpad a jej obsah sa pravidelne vyváža. Tiež je okolo domu viac možností vybudovať si jednoduchý a účelný kompostér, čím majú obyvatelia rodinných domov možnosť "vyrobiť si" kvalitnú zeminu.
Čo bráni obyvateľom "paneláku" vytvoriť si spoločný kompostér?
Svoj, vlastný, komunitný. Pravdu povediac, nič. Opäť sa musí spojiť len pár nadšených jednotlivcov, overiť si možnosti vo svojom okolí, spojiť sa s mestom, aby zámer evidovali a odsúhlasili, pripraviť/vyrobiť samotný kompostér a potom už len informovať o možnosti kompostovať svojich susedov.
A že to naozaj funguje, dokazuje reálne komunitné kompostovisko na Jesenského 4 v Senci. O kompostovisko a jeho okolie sa starajú pán Šilhár a pani Pappová a veru, je tam čo obdivovať. Za 4 mesiace naplnia odpadom z kuchyne, zvyškov kvetov a recyklovaným papierom, drevený kontajner objemu 1 m3. Áno. Je potrebná určitá disciplína obyvateľov pri vyhadzovaní bio odpadu a tiež kontrola a údržba kompostoviska, ale výsledok je príkladný a hodný nasledovania. A o krásnom, upravenom okolí, plnom kvetov a stromčekov ani nehovorím... Radosť tam bývať :-).
Vytvoriť si kompostovisko je pritom veľmi jednoduché a nenákladné
A to platí pre obe skupiny obyvateľov - aj pre domy aj pre byty :-). Potrebujete tienisté a prístupné miesto. Na samotný kompostér vám stačia 4 staré palety postavené do kocky, rohmi spojené - vydržia viac ako 5-6 rokov, nepotrebujete kupovať plastové kompostéry. Je dobré zmenšiť otvory na paletách vložením latiek alebo starého pletiva z dôvodu znemožnenia prístupu hlodavcom - inak môže kompostér ležať na zemi. Celá ďalšia tvorba obsahu je len jednoduché striedanie dusíkatého a uhlíkového odpadu, teda odpad z kuchyne ako dusík a odpad z drevnej hmoty ako uhlík. A dôležitý je, samozrejme, kyslík, tzn. prevzdušnenie a voda, ak bude skladba odpadu príliš suchá. Čo proces kompostovania môže urýchliť je veľkosť odpadu, takže tak ako pri plastových fľašiach a plechovkách - je vhodné aj bio odpad "PUČIŤ" či drviť. Čím menšie kúsky, tým rýchlejší rozklad odpadu a premena na zeminu :-).
Čo do kompostu môžete dať a čo nie?
Dusíkatý bio odpad: zvyšky surovej zeleniny a ovocia a ich šupky, pokosená tráva (nie viac ako 30% všetkého dusíkatého odpadu), burina - to je samostatná kapitola - treba naštudovať, vylúhovaný čaj a káva, škrupinky z vajec aj orechov, srsť a perie z hospodárskych zvierat - v obmedzenom množstve aj ich trus. Z dusíkatého bio odpadu do kompostu NEPATRÍ: mäso a kosti, odpad z varenej stravy, pečivo, koláče, citrusové plody, oleje a lieky a výkaly domácich zvierat.
Uhlíkatý bio odpad: papierové obaly z vajec, "ruličky" z toaletného papiera a kuchynských utierok - natrhať na menšie kúsky, hobliny, piliny, lístie v primeranom množstve, podrvené konáre a kríky, malé množstvo ihličia, malé množstvo popola z neošetreného dreva. Z uhlíkatého bio odpadu do kompostu NEPATRÍ: popol z dreveného uhlia, noviny, časopisy a letáky, nečistoty a prach z vysávača.
Keď to zhrniem...
Kompostér je, pri troche disciplíny a malej starostlivosti, veľmi užitočná a osožná vec, pretože premení váš bio odpad, ktorý by inak hnil niekde na skládke a bol potravou hlodavcom, na krásnu a úrodnú zeminu. Príroda je mocná čarodejka - buďme viac jej súčasťou :-).
